Blog

PERFEKCIONIZMUS AKO PROBLÉM

V našej spoločnosti v posledných rokoch často počúvame o perfekcionizme, pričom sa to považuje za niečo dobré a žiadané. Všeobecne perfekcionizmus radíme k pozitívnym vlastnostiam. Je to však naozaj tak?

Perfekcionizmus si mylne zamieňame s motivovanosťou, úsilím a so stanovovaním si vysokých štandardov a cieľov (čo je samo o sebe v poriadku). Prečo mylne? Pretože perfekcionizmus nie je pozitívne motivované správanie, ale negatívny spôsob myslenia o sebe samom.

Jednoduchý príklad: predstavme si 2 študentov, ktorí sa poctivo učili a dreli a nakoniec na skúške dostali zlé známky. Zatiaľ čo jeden, ten zdravo ambiciózny si povie: „Hm, som sklamaný, ale je to okej, stále som dobrý človek“, tak druhý, perfekcionista si povie: „Som omyl a obrovské sklamanie. Nie som dosť dobrý.“ Vo vnútri perfekcionistu je totiž schovaný kritický hlas, ktorý ho terorizuje za každý jeho omyl a ktorý mu našepkáva, že aj jeho najlepší výkon nie je dosť dobrý, že aj jeho najväčší úspech je v podstate neúspech.

Navonok je ťažké odlíšiť ambiciózneho človeka od perfekcionistu. Pri krátkodobom sledovaní by pôsobili a správali sa rovnako, avšak po čase by sme si všimli, že zatiaľ čo ambiciózny a motivovaný človek má dobré spôsoby zvládania vlastných chýb, perfekcionista pri zlyhaniach prežíva silné emócie viny, hanby a hnevu. Pod vplyvom týchto pocitov sa rýchlejšie vzdá, pretože perfekcionista chce dokonalosť a keď ju nemôže dosiahnuť, skĺzne k vyhýbavému správaniu (aby sa vyhol tým pocitom, ktoré tak intenzívne pociťuje pri zlyhaní).

Perfekcionizmus si spájame s úspechom. Pravda je však iná. Práve perfekcionista, človek túžiaci po dokonalosti a ťažko zvládajúci akékoľvek vlastné zlyhania a chyby, sám seba drží v klietke svojich obáv a nespokojnosti a napokon vďaka tomu svoj potenciál ani nerozvinie. Pretože málokedy v niečom excelujeme hneď, zvyčajne to chce viacero pokusov a omylov. A perfekcionista sa omylom úzkostlivo vyhýba, pretože v jeho vnútri sa pred vonkajším svetom schováva ten večne kritizujúci, terorizujúci hlas.

Perfekcionizmus sa v skutočnosti spája s vážnymi duševnými problémami akými sú depresia, úzkosť, obsedantno-kompulzívna porucha, poruchy príjmu potravy (anorexia, bulímia, alebo aj opak – záchvatovité prejedanie), nespavosť, zberateľstvo (hoarding), posttraumatická stresová porucha a následky perfekcionizmu môžu zájsť až ku sebapoškodzovaniu a samovražde.

Na záver: perfekcionizmus sa nemusí prejavovať len v pracovnej oblasti. Týka sa každodenných drobností a prechádza všetkými oblasťami života. Či už ide o prácu, školu, partnerské vzťahy, výzor, spoločenský status, hobby,… perfekcionizmus skutočne nie je prieberčivý.

Zdroj: http://www.bbc.com/future/story/20180219-toxic-perfectionism-is-on-the-rise

Zaujímavý článok (v češtine) o sociálnom perfekcionizme narastajúcom medzi mladými ľuďmi nájdete tu:

https://wave.rozhlas.cz/muze-neoliberalismus-za-deprese-vyzkum-spojuje-narust-perfekcionismu-u-mladych-s-6930806


Zoznam článkov

06.12.2018 - MIKULÁŠ U NÁS

06.12.2018 - MIKULÁŠ U NÁS

Ďakujem Mikuláš, za tie krásne chvíle, za darčeky od teba, za úsmevy milé. Stretneme sa o rok zas, príď Mikuláš medzi nás.

ZOBRAZIŤ VIAC


HUDBA A MOZOG

HUDBA A MOZOG

Zdá sa, že spojenie medzi hudbou a pocitmi bolo akceptované od… vždy. Už Platón hovoril o tom, že hudba hraná v rôznych tóninách vzbudí rôzne emócie. Väčšina z nás s týmto zrejme bude súhlasiť, veď napríklad aj akordy dur (major) sú považované za veselé a akordy mol (minor) sú považované za smutné alebo aj tempo - keď je rýchle skôr evokuje radosť a energiu než keď je pomalé. Hudba však má ďalšie dôležité možnosti využitia aj vo svete psychoterapie a to nielen pri posilňovaní emocionálneho well-beingu. Aké?

ZOBRAZIŤ VIAC


​Pacientka „Anna O“ a prvopočiatky psychoanalýzy

​Pacientka „Anna O“ a prvopočiatky psychoanalýzy

V dejinách vedy známa pod menom Anna O., vlastným menom Bertha Pappenheim, bola pacientkou známeho psychiatra Josepha Breuera, ktorá nevedomky dopomohla k obrovskému zlomu v histórii psychológie a psychiatrie. Jej prípad je kazuisticky opísaný v diele, ktoré Breuer napísal spoločne s Freudom pod názvom „Štúdie o hystérii“.

ZOBRAZIŤ VIAC


Známe experimenty v psychológii – Malý Albert

Známe experimenty v psychológii – Malý Albert

V dnešný deň v roku 1920 bol uverejnený článok o experimente, ktorý je dodnes známy pod názvom „Malý Albert“ (z anglického „Little Albert“). Experiment uskutočnil behaviorálny psychológ J.B. Watson a jeho študentka R. Rayner na dieťati, ktoré v článku pomenovali Albert B. Týmto pokusom dokázali funkčnosť podmieňovania aj u ľudí, nielen u zvierat, ako to dokázal vo svojom známom experimente na psoch I.P. Pavlov.

ZOBRAZIŤ VIAC


MEDZINÁRODNÝ DEŇ ĽAVÁKOV

MEDZINÁRODNÝ DEŇ ĽAVÁKOV

Všimli ste si, že chlapec na fotografii je ľavák?

ZOBRAZIŤ VIAC


HURÁ PRÁZDNINY!

HURÁ PRÁZDNINY!

Prvý prázdninový pondelok je tu a s ním sa nám pomaličky aj vyjasňuje počasie. Školákom, študentom, aj všetkým pracovníkom vzdelávacích inštitúcií prajeme krásne leto plné oddychu a príležitostí na zážitky a stretnutia s priateľmi!

ZOBRAZIŤ VIAC


Známe experimenty v psychológii – Potkan Pliny the Elder

Známe experimenty v psychológii – Potkan Pliny the Elder

Príbeh o tom, ako behaviorálny psychológ B. F. Skinner potkana platiť peniazmi naučil.

ZOBRAZIŤ VIAC


04.05.2018 - MEDZINÁRODNÝ DEŇ HASIČOV

04.05.2018 - MEDZINÁRODNÝ DEŇ HASIČOV

Tento deň bol vyhlásený po tom, čo v roku 1999 zahynulo 5 hasičov pri rozsiahlom zásahu pri mestečku Linton v Austrálii. Návrh na vyhlásenie tohto dňa prišiel od dobrovoľného hasiča JJ Edmondsona a pripadol na 4. mája práve preto, že patrónom hasičov je sv. Florián, ktorý má dnes meniny. Symbolom tohto dňa je červeno-modrá stužka, červená ako oheň a modrá ako voda. Ďakujeme všetkým hasičom za ich prácu a statočnosť!

ZOBRAZIŤ VIAC


21.03.2018 - SVETOVÝ DEŇ DOWNOVHO SYNDRÓMU

21.03.2018 - SVETOVÝ DEŇ DOWNOVHO SYNDRÓMU

V roku 1866 bolo prvýkrát popísané to, čo dnes poznáme pod označením Downov syndróm. Toto ochorenie dostalo názov podľa pána, ktorý ho vtedy popísal a volal sa John Langdon Down.

ZOBRAZIŤ VIAC


PERFEKCIONIZMUS AKO PROBLÉM

PERFEKCIONIZMUS AKO PROBLÉM

Perfekcionizmus si mylne zamieňame s motivovanosťou, úsilím a so stanovovaním si vysokých štandardov a cieľov (čo je samo o sebe v poriadku). Prečo mylne? Pretože perfekcionizmus nie je pozitívne motivované správanie, ale negatívny spôsob myslenia o sebe samom.

ZOBRAZIŤ VIAC


WORKSHOP - KOUČOVACIE KARTY LIFE UP

WORKSHOP - KOUČOVACIE KARTY LIFE UP

Dňa 25.01.2018 sme sa zúčastnili workshopu na tému Koučovacie karty Life up pod vedením Evky Timkovej z Akadémie koučovania a Ľubky Takáčovej z Life Up.

ZOBRAZIŤ VIAC


ELEKTROKONVULZÍVNA LIEČBA ALEBO TZV.

ELEKTROKONVULZÍVNA LIEČBA ALEBO TZV.

Elektrokonvulzívna liečba (ECT) je dôležitou, aj keď veľmi diskutovanou možnosťou v liečbe určitých duševných porúch. Najčastejšie sa využíva pri ťažkých až psychotických depresiách, pri mániách a určitých formách schizofrénie. Použitie tejto metódy, ktorú ľudovo nazývame „elektrošoky“, nasleduje zvyčajne až vo chvíli, kedy nezaberá liečba liekmi a jej podstatou je elektrické vyvolanie kontrolovaného záchvatu, následkom ktorého dochádza k zmenám v duševnom stave pacienta.

ZOBRAZIŤ VIAC