Blog

HUDBA A MOZOG

Zdá sa, že spojenie medzi hudbou a pocitmi bolo akceptované od… vždy. Už Platón hovoril o tom, že hudba hraná v rôznych tóninách vzbudí rôzne emócie. Väčšina z nás s týmto zrejme bude súhlasiť, veď napríklad aj akordy dur (major) sú považované za veselé a akordy mol (minor) sú považované za smutné alebo aj tempo - keď je rýchle skôr evokuje radosť a energiu než keď je pomalé.

Hudba však má ďalšie dôležité možnosti využitia aj vo svete psychoterapie a to nielen pri posilňovaní emocionálneho well-beingu. Aké? Napríklad rytmické zapájanie motorických funkcií (čo pri hudbe zvykneme robiť aj „len tak“) urýchľuje liečbu a obnovu pohybových celkových schopností pacientov po mozgovej porážke, pri Parkinsonovej chorobe alebo po úrazoch mozgu. Štúdie robené na ľuďoch s poškodeniami pamäte, akými je napríklad Alzheimerova choroba tiež ukazujú, že neurónové pamäťové dráhy tvorené pomocou hudby sú zakorenené hlboko a teda sú veľmi odolné voči neurodegeneratívnym zmenám. Existujú dôkazy aj o tom, že hudba dokáže znížiť frekvenciu záchvatov pri epilepsii, aj keď je stále predmetom skúmania, ako modulovať hudbu tak, aby to pacientom trpiacim epilepsiou pomohlo „normalizovať“ rytmus mozgovej a limbickej aktivity. Zároveň tým, že hudba má sklon vyvolávať v nás pocity, sa vrámci muzikoterapie používa aj pri poruchách autistického spektra, práve s cieľom vyvolať emócie.

Hudba sa používa aj ako obranný mechanizmus, a ako vieme, nie každý obranný mechanizmus je funkčný. Hudbu ako obranný mechanizmus používame v zásade troma spôsobmi – ako útechu, ako rozptýlenie a ako vybitie. Útecha znamená, že počúvame hudbu, ktorá odráža náš vnútorný stav – keď sme smutní, počúvame smutnú hudbu. Robíme to preto, aby sme sa cítili pochopení a nemali pocit, že sme na to sami. O rozptýlenie ide vtedy, keď hudba slúži na zmenu fokusu od napríklad našej zlej nálady. Hudba pritom vôbec nemusí odrážať vnútorný stav, napríklad keď máme úzkosť, môžeme si zapnúť aj obľúbenú hudbu pri ktorej si spievame a tým odvedieme svoju pozornosť od svojich negatívnych pocitov. Pri vybití ide znovu o spojenie typu hudby s našim vnútorným pocitom, avšak cieľom nie je hľadanie pochopenia, ale vonkajšie vyjadrenie nášho pocitu. Napríklad keď sme frustrovaní a niečo sa nám nedarí, môžeme počúvať alebo si spievať popri „nahnevanej“ hudbe, aby sme navonok vyjadrili a vyventilovali svoju frustráciu. Tento spôsob vybitia je však spájaný práve s negatívnymi následkami, pretože často nejde o katarziu emócie a jej následné spracovanie, ale o živenie a posilňovanie nepríjemnej emócie. Pre scanovaní mozgovej aktivity pri počúvaní hudby sa ukázalo, že najmä u mužov, ktorí používajú hudbu ako prostriedok vybitia sa znížila aktivita prefrontálneho kortexu (zapája si pri regulovaní emócií.) U žien, ktoré používajú hudbu ako spôsob rozptýlenia, sa naopak činnosť tohto kortexu zvýšila.

Čiže keď budete prežívať silné negatívne emócie a budete pri tom počúvať hudbu, spýtajte sa sami seba, kvôli čomu počúvať práve teraz túto hudbu? Je to pre vás užitočné, alebo tieto emócie sami živíte?

Zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5618809/

https://www.psychologytoday.com/us/blog/the-truisms-wellness/201601/music-s-power-explained



Zoznam článkov

06.12.2018 - MIKULÁŠ U NÁS

06.12.2018 - MIKULÁŠ U NÁS

Ďakujem Mikuláš, za tie krásne chvíle, za darčeky od teba, za úsmevy milé. Stretneme sa o rok zas, príď Mikuláš medzi nás.

ZOBRAZIŤ VIAC


HUDBA A MOZOG

HUDBA A MOZOG

Zdá sa, že spojenie medzi hudbou a pocitmi bolo akceptované od… vždy. Už Platón hovoril o tom, že hudba hraná v rôznych tóninách vzbudí rôzne emócie. Väčšina z nás s týmto zrejme bude súhlasiť, veď napríklad aj akordy dur (major) sú považované za veselé a akordy mol (minor) sú považované za smutné alebo aj tempo - keď je rýchle skôr evokuje radosť a energiu než keď je pomalé. Hudba však má ďalšie dôležité možnosti využitia aj vo svete psychoterapie a to nielen pri posilňovaní emocionálneho well-beingu. Aké?

ZOBRAZIŤ VIAC


​Pacientka „Anna O“ a prvopočiatky psychoanalýzy

​Pacientka „Anna O“ a prvopočiatky psychoanalýzy

V dejinách vedy známa pod menom Anna O., vlastným menom Bertha Pappenheim, bola pacientkou známeho psychiatra Josepha Breuera, ktorá nevedomky dopomohla k obrovskému zlomu v histórii psychológie a psychiatrie. Jej prípad je kazuisticky opísaný v diele, ktoré Breuer napísal spoločne s Freudom pod názvom „Štúdie o hystérii“.

ZOBRAZIŤ VIAC


Známe experimenty v psychológii – Malý Albert

Známe experimenty v psychológii – Malý Albert

V dnešný deň v roku 1920 bol uverejnený článok o experimente, ktorý je dodnes známy pod názvom „Malý Albert“ (z anglického „Little Albert“). Experiment uskutočnil behaviorálny psychológ J.B. Watson a jeho študentka R. Rayner na dieťati, ktoré v článku pomenovali Albert B. Týmto pokusom dokázali funkčnosť podmieňovania aj u ľudí, nielen u zvierat, ako to dokázal vo svojom známom experimente na psoch I.P. Pavlov.

ZOBRAZIŤ VIAC


MEDZINÁRODNÝ DEŇ ĽAVÁKOV

MEDZINÁRODNÝ DEŇ ĽAVÁKOV

Všimli ste si, že chlapec na fotografii je ľavák?

ZOBRAZIŤ VIAC


HURÁ PRÁZDNINY!

HURÁ PRÁZDNINY!

Prvý prázdninový pondelok je tu a s ním sa nám pomaličky aj vyjasňuje počasie. Školákom, študentom, aj všetkým pracovníkom vzdelávacích inštitúcií prajeme krásne leto plné oddychu a príležitostí na zážitky a stretnutia s priateľmi!

ZOBRAZIŤ VIAC


Známe experimenty v psychológii – Potkan Pliny the Elder

Známe experimenty v psychológii – Potkan Pliny the Elder

Príbeh o tom, ako behaviorálny psychológ B. F. Skinner potkana platiť peniazmi naučil.

ZOBRAZIŤ VIAC


04.05.2018 - MEDZINÁRODNÝ DEŇ HASIČOV

04.05.2018 - MEDZINÁRODNÝ DEŇ HASIČOV

Tento deň bol vyhlásený po tom, čo v roku 1999 zahynulo 5 hasičov pri rozsiahlom zásahu pri mestečku Linton v Austrálii. Návrh na vyhlásenie tohto dňa prišiel od dobrovoľného hasiča JJ Edmondsona a pripadol na 4. mája práve preto, že patrónom hasičov je sv. Florián, ktorý má dnes meniny. Symbolom tohto dňa je červeno-modrá stužka, červená ako oheň a modrá ako voda. Ďakujeme všetkým hasičom za ich prácu a statočnosť!

ZOBRAZIŤ VIAC


21.03.2018 - SVETOVÝ DEŇ DOWNOVHO SYNDRÓMU

21.03.2018 - SVETOVÝ DEŇ DOWNOVHO SYNDRÓMU

V roku 1866 bolo prvýkrát popísané to, čo dnes poznáme pod označením Downov syndróm. Toto ochorenie dostalo názov podľa pána, ktorý ho vtedy popísal a volal sa John Langdon Down.

ZOBRAZIŤ VIAC


PERFEKCIONIZMUS AKO PROBLÉM

PERFEKCIONIZMUS AKO PROBLÉM

Perfekcionizmus si mylne zamieňame s motivovanosťou, úsilím a so stanovovaním si vysokých štandardov a cieľov (čo je samo o sebe v poriadku). Prečo mylne? Pretože perfekcionizmus nie je pozitívne motivované správanie, ale negatívny spôsob myslenia o sebe samom.

ZOBRAZIŤ VIAC


WORKSHOP - KOUČOVACIE KARTY LIFE UP

WORKSHOP - KOUČOVACIE KARTY LIFE UP

Dňa 25.01.2018 sme sa zúčastnili workshopu na tému Koučovacie karty Life up pod vedením Evky Timkovej z Akadémie koučovania a Ľubky Takáčovej z Life Up.

ZOBRAZIŤ VIAC


ELEKTROKONVULZÍVNA LIEČBA ALEBO TZV.

ELEKTROKONVULZÍVNA LIEČBA ALEBO TZV.

Elektrokonvulzívna liečba (ECT) je dôležitou, aj keď veľmi diskutovanou možnosťou v liečbe určitých duševných porúch. Najčastejšie sa využíva pri ťažkých až psychotických depresiách, pri mániách a určitých formách schizofrénie. Použitie tejto metódy, ktorú ľudovo nazývame „elektrošoky“, nasleduje zvyčajne až vo chvíli, kedy nezaberá liečba liekmi a jej podstatou je elektrické vyvolanie kontrolovaného záchvatu, následkom ktorého dochádza k zmenám v duševnom stave pacienta.

ZOBRAZIŤ VIAC